Ing.Štefan Palaťka

Narodil sa 30. januára 1950 v Banskej Bystrici. Od svojich šiestich rokov vyrastal v obci Mojmírovce. V roku 1969 maturoval na SPŠS v Bánovciach nad Bebravou. Absolvoval štúdium na Mechanizačnej fakulte VŠP (SPÚ) v Nitre. Pracoval ako poľnohospodársky inžinier – mechanizátor. Najskôr na zlúčenom JRD Čajkov v okrese Levice a po jeho rozdelení v roku 1991, na PD Podlužany. Od konca roku 2000 pôsobil ako učiteľ na ZŠ Andreja Kmeťa Levice a to až do odchodu na starobný dôchodok v roku  2011.

      Do radov členov Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) vstúpil v roku 1981. V PZ Sádovie Rybník nad Hronom pôsobil ako podpredseda, neskôr ako predseda. Po rozpade PZ koncom roka 1993, prerušil členstvo v SPZ, ktoré si obnovil po založení krúžku mladých priateľov poľovníctva na ZŠ Andreja Kmeťa Levice, v roku 2002. Do roku 2015 sa zaoberal krúžkovou prácou a prípravou Levických poľovníckych dní. O svojich aktivitách pravidelne publikoval príspevky v odborných poľovníckych časopisoch, ako aj v regionálnej tlači. V roku 2007 vydal knižnú publikáciu PRÍRODA – SVET  DETÍ a v roku 2013  jej 2. diel.

      Je členom levického Literárneho klubu Dúha. Býva v Leviciach.

z tvorby autora:

Jeden plus štyri

         Muflonia zver, trofejová ani holá, nepatrila medzi moje obľúbené druhy poľovnej zveri. A to aj napriek jej dosť častému a početnému výskytu v okrajových lesných častiach nášho vtedajšieho poľovného revíru Poľovného združenia (PZ) Sádovie Rybník nad Hronom. Preto som aj niekoľko rokov odmietal loviť túto zver a vždy som sa tešil najmä na krásne zážitky spojené s pozorovaním a lovom srnčej zveri.

         Koncom roka 1991 som ale dostal ponuku od poľovného hospodára nášho PZ, s povolenkou na lov muflóna 1. vekovej triedy, kedy vrcholil program Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ), na ozdravenie chovu muflonej zveri, vyskytujúcej sa na území CHKO Štiavnické vrchy.

         Využil som preto skoré ráno druhej novembrovej soboty a vybral som sa do lokality Sihoť, kde sa táto zver často zdržiavala. Tu sme v roku 1986 z finančných prostriedkov SPZ vybudovali odchytové zariadenie muflonej zveri, no jeho využitie bolo iba minimálne. Starú škodovku som zaparkoval neďaleko prázdneho družstevného prístrešku, využívaného na ustajnenie oviec a poľnou cestou som sa vydal na posliedku s nádejou, že možno uvidím nejakú skupinku muflonej zveri.

         Kráčal som potichu a opatrne možno nejakých päť minút a počúval zvuk tečúcej vody neďalekého Hrona, keď ma na lúke pri rieke upútala skupinka štyroch muflónic s mladým baranom. Skryl som sa za statný dub a ďalekohľadom som si opatrne obzrel jeho rohy, typické pre trojročného muflóna 1. vekovej triedy. Zver však bola  vzdialená odo mňa viac ako 100 metrov a tak som uvažoval, či mám riskovať neistý zásah, alebo podísť trochu bližšie, no pritom možno zver vyplašiť. Bol to môj prvý baran, ktorého som mal možnosť uloviť a tak som sa rozhodol pre výstrel. Keď sa mi zdalo, že už mám zbraň pevne opretú o mohutný kmeň duba a komoru muflóna jasne vidím v kríži puškového ďalekohľadu, padol výstrel. Po ňom muflón klesol na zem, no všetky štyri jeho partnerky ostali nehybne okolo neho stáť. Chcel som počkať, až tam ostane zhasnutý baran sám, no stalo sa niečo nevídané. Muflónice namiesto toho, aby barana opustili, snažili sa mu pomôcť postaviť sa na nohy. Videl som, ako sa im to po chvíli podarilo a ako hneď potom spoločne s ním odbehli do hory. Veril som však, že to poranený baran dlho nevydrží a že ho nájdem onedlho zhasnutého.

         Od nástrelu bolo zreteľne vidieť pofarbenú stopu, po ktorej sa mi ľahko darilo prenasledovať túto zaujímavú päťčlennú skupinku muflonej zveri. Strmý skalnatý lesný chodník ale značne sťažoval únik poraneného barana. Preto po zhruba päťdesiatich metroch zaľahol, no keď ma jeho štyri partnerky zbadali, opäť mu pomohli vstať a pohnúť sa do strmého kopca. Skupinka však pomaly odbehla už len na okraj neďalekého pola a tam poranený muflón opäť klesol na zem. Vtedy som sa rozhodol ukončiť jeho utrpenie výstrelom na krk, po ktorom už muflónice vzdali svoju nevídanú snahu pomôcť ich zranenému druhovi a konečne ho opustili.

          Bol to môj prvý, no zároveň aj posledný ulovený muflón, ktorého pekná trofej mi natrvalo pripomína ten zaujímavý novembrový poľovnícky zážitok. Zážitok spojený s obdivom k tejto vytrvalej zveri, ktorá by možno dokázala prežiť aj s ťažkým poranením, keď jej v tom pomôžu príslušníci jej živočíšneho druhu.