PhDr.Monika Nemčeková

z tvorby autorky:

Na troskách

Vravím, tá láska nechutila dobre,

ani nám dvom, ani  ľuďom okolo.

Zhorkla nám na  tanieri,

pretiekla z pohára.

Nič pekné nepostavíš na troskách,

múdri nás varovali.

My sme sa  šťastím zadúšali,

závidia závistlivci čo lásku  nemajú...

Rozbili sme všetky mosty späť.

Kto prvý začal tieto kroky ľutovať ?

Kto precitol, komu sny pokryla inovať ?

Vravím , tá láska nechutila dobre

ani nám dvom, ani ľuďom okolo

Čo teraz ? Vrátiť sa už nedá,

a ani začať nanovo...

Dospelí

Mrazivé ticho medzi nami,

všetky slová spálil mráz

Už  nechytáme kvapky v daždi

a nelákame slnko  medzi nás.

Už nekričíme slová na skaly

aby sa vracali zas a zas .

Už neveríme na rozprávky,

lebo sme príliš dospelí.

Zabudnutá

Viem si ťa ešte krásne pripomenúť.

Keď zavriem oči, cítim tvoju vôňu

v prstoch precitnú všetky naše dotyky

v ušiach zazvoní tvoj rázny hlas

Vystri sa, rezko kráčaj , veď už nie si malá.

Ako sladko znelo moje meno z tvojich úst,

iskričky v očiach, keď  si ma videla prichádzať.

Vystretá ,rezko kráčajúc som prepadala strachu,

že slová lekárov sa rýchlo naplnia a ty zabudneš,

na moje meno, moju tvár  a ako si ma rada mala.

Ešte to dodnes bolí. Držala som ťa za ruku v kŕči.

Chcela som si ten dotyk vytesať do srdca

a  prinútiť  ťa  ešte zostať v mojej dlani.

Som tvoja dcéra, prvá z troch, počuješ mama ?

Neskoro, už z pamäti ti zmizli obrazy a mená.

Som zabudnutá.  A milosrdný čas lieči moje rany.