Peter Klinko

Narodil som sa 26. marca 1953 v Leviciach.

Mal som veľmi krásne detstvo, ktoré som prežil pod dohľadom pána farára Beblavého.

Základnú školu som vychodil v Pukanci a mal som to šťastie, že mojimi učiteľmi boli hneď dvaja literáti - pán učiteľ Chudoba a pán učiteľ Hanus.

Šťastím bolo i to, že nás mohli otvorene viesť k viere a láske svojmu národu.  

 z tvorby autora:

Poet

Ľahko je tomu písať básne,

kto poetom sa zrodí.

No menej šťastne

to u nás obyčajných ľudí chodí.

Básnik len slovo k slovu prikladá

a už je opus, dielo.

A obyčajný, čo na Múzy sa načaká,

len aby priletieť sa im chcelo.

Múzy zas, to sú beťárky,

netančia na hocijakú starú píšťalu.

Radi si nájdu rúče mladé fujarky,

Čo s nimi sa do sýtosti vyskáču.

Nuž tak je moja poézia taká kostrbatá,

aj keď je z hĺbky duše,

no raduje sa srdce moje, že tá

teší i srdcia vaše.

 Žena

Predo mnou kráča

Žena v najlepších rokoch

S troma vráskami v tvári

s obrazmi troch detí

troch pôrodov, troch bolestí

troch synov.

Ustato kráča, žena.

Matka.

Zbohom hrnčiar

Život náš ľudský, to je

ľachtikár.

A nemá žiadne obavy.

Poihrá sa, polaškuje,

ofúkne ti tvár.

Bez rozpakov sestre smrti

pred dvere ťa postaví.

Jeho dĺžka - žiaden problém.

Sám Boh ti ju nameral,

keď do hliny, prahmoty,

tvoje meno vyrezal.

Bol si z mnohých majsterštukov

skladať cechu dejiny,

povolaný svojou rukou

napísať ich do hliny.

Nielen pre nás, pre susedov

vytváral si peknoty.

Erb dedičnej hrnčiariny

sám si vozil vo svety.

Srdce naše nie je krčah,

hlina, glej ho nezlepí.

Cez prasklinu v ríšu smrti

život z neho uletí.

I tebe zastal kruh.

A hlina smutne

hľadí si von z hliniska

vediac, že tvoja ruka už

láskavo viac ju nepostíska.

Už v rakve leží meravo

zviazaná ružencom od mamy.

Márne tu všetci okolo

kropíme hlinu slzami.

Dnes vymenili ste si úlohy.

Nie ty sa s ňou budeš hrať,

lež ona si ťa k sebe pritúli,

v nej naveky svoj

hrnčiarsky sen budeš spať.

Buď zbohom, hrnčiar Janko,

za teba smutne

modlíme sa Otčenáš.

S vďakou i láskou rodákov

ešte raz zbohom, priateľ náš.