O nás
Kristián Baláž
Jeden z najmladších členov literárneho klubu Dúha, Kristián Baláž sa narodil 11. augusta 1998 v Leviciach. Po absolvovaní základnej školy v Starom Tekove pokračuje v stredoškolskom štúdiu, navštevuje tretí ročník Strednej odbornej školy Pod amfiteátrom v Leviciach. Ako sám hovorí, básne píše hlavne preto, že ho to baví a vyjadruje nimi svoje pocity a myšlienky. Do literárneho klubu vstúpil v roku 2015.
z tvorby autora:
Autorská kríza
Keď dlhý čas
nevedel som nič napísať zas,
ležal som a vtedy
rozum povedal: ,,I´m ready".
Vtom utkvel mi nápad v mysli
a slová sa zrazu tisli,
sypali sa ako piesok v púšti,
ako ježko fučí v húšti,
zrazu v hlave mal som slová,
a tak vznikla tvorba nová.
Schytil som papier, pero, písať som začal
atrament som do papiera vtláčal.
Škrtal som a prepisoval, krčil papier, ďalší bral
a po krátkej chvíli aj celý text som dopísal.
–
Myšlienkový pochod
Ticho, len vlastné dýchanie čuť,
vidieť pulzovať vlastnú hruď.
Cítiť bitie srdca môjho,
ponáram sa do myslenia svojho.
Myšlienky v hlave tečú ako vodopád - rýchlo a besne,
no, o čom premýšľam, ani sám neviem presne.
Len v myšlienkach sa utápam
žiaľ, hnev do slov potápam
občasná radosť, úsmev pri spomienke krátkej
no vraciam sa späť k realite nie vždy tak hladkej.
Myšlienky o minulosti blízkej i dávnej,
keď stal som na priečke potupnej i slávnej
na víťaznom stupni, i ďaleko za ním,
keď zabával som sa iba hraním.
Vtedy to bolo také
a nikdy to nebude rovnaké.
Toto s nami robí ponáranie do myšlienok,
veď s ním sa nám vynára mnoho spomienok.
–
Koniec a Začiatok
Pád, znovuzrodenie,
smrť, narodenie.
Všetko sa raz skončiť musí,
keď nás náš čas raz pridusí.
Život má s nami svoje plány,
skúša, rozdáva rôzne rany.
Niekde je života začiatok,
niekde len konca počiatok.
Len tam, kam príde čas,
osoba, človek nevráti sa zas.
Pokojom večnosti blúdi vpred,
tak nájde pokoja, mieru stred.
Duša, či už čistá a či nie,
jej odkaz v nás navždy žije.
,,Takto je to s poriadkom,
veď smrť nie je koncom ale začiatkom.''
–
Anjel
Malý anjel na zemi smúti
slza za slzou dolu sa rúti.
Iba nárek a plač vonku slýchať,
aj ty sám budeš počuť anjela vzlykať.
Hlava v smútku, postava v diali sedí, krásna ako kvet
to krásny anjel z neba dostal sa na svet.
Za akých príčin padol k nám,
nevie asi ani on sám.
Podvod veľký musel sa stať
keď už v nebi nemohol ostať.
Teraz musí na zemi byť,
medzi ľudskými troskami žiť.
Smútok ho zožiera on chce vstať,
nevie však, ako na zemi môže hrať.
Chce odísť, ale nepozná cestu,
nechce ostať do smrti verný jednému miestu.
| Poslať otázku Vytlačiť stránku |
Vytvorte si vlastnú webstránku zadarmo s redakčným systémom WebJET Cloud.